Certifikát kvality zlata gold cuvee 23 karát
- Bobuľa – sa skladá zo šupky, dužiny a semien.
- Buketné látky – podľa Ehrlicha sú buketné látky štiepnymi produktmi bielkovín. Na vzduchu oxidujú a strácajú charakteristickú vôňu. Rizlingu napríklad buketné látky úplne chýbajú. Vo víne môžeme nájsť primárny buket alebo sekundárny. Buketné látky sú také látky, ktoré pôsobia na čuch a chuť.
- Esterifikácia – je zlučovanie kyseliny s alkoholom, najmä pri skladovaní vín.
- Farbivá – zelené a žlté ( chlorofil, karotín) červené farbivo modrých a červených odrôd sa nachádza výlučne v šupke hrozna (oenín).
- Kyselina jablčná – je chemicky kyselina monohydroxyjantárová. Je veľmi dôležitou súčasťou hroznových bobúľ. Je bez zápachu a kyslastej chuti. V lepšich ročníkoch vína predstavuje kyselina jablčná menši podiel voči kyseline vínnej.
- Kyselina vínna - tvorí najstálejšiu zložku kyselín v hroznách. Má kyslastú chuť a slúži ako antioxidant.
- Kysličník uhličitý – druhým hlavným produktom alkoholického kvasenia je CO2. Je to plyn bez vône a farby, vo vyššej koncentrácii nedýchateľný. Pre niektoré odrody vín je žiaduce, aby obsahovali CO2, čim ich charakter vynikne. Pri mladých vínach sa vo väčšom alebo menšom množstve vyskytuje CO2.
- Matolina – hroznové výlisky dosiahnuté vylisovaním mláta
- Mušt – je ovocná šťava, ktorá sa skladá z rôznych látok ako sú voda, uhľohydráty, kyseliny dusíkaté látky, flobafény, olej, tuk, voskové substancie.
- Odkyselovanie vína – pri zlých ročníkoch, kde je predpoklad, že víno nebude dosahovať dostatočnú rovnováhu medzi pomerom cukru a kyseliny je potrebné prebytočnú kyselinu odstrániť. Na odstránenie sa používa uhličitan vápenatý.
- Samotok – je mušt, ktorý po rozdrvení bobúľ odteká samovoľne. Vyznačuje sa vyšším obsahom cukru.
- Sceľovanie vína rozumej (miešanie) rôznych vín - je dôležitá súčasť pri výrobe vína. Sceľovaním sa dosiahne zlepšenie chuti a vône vína. Najdôležitejšie je aby sa pri sceľovaní neporušili odrodové vlastnosti vína, preto sa zväčša sceľujú rovnaké odrody vína.
- Sírenie vína – pod pojmom rozumieme pridávanie plynného, kvapalného alebo tekutého kysličníka siričitého do muštov, vína alebo mláta. Kysličník siričitý pôsobí vo víne redukčne a konzervačne. Okrem toho má priaznivý vplyv na tvorbu buketu vo víne.
- Stáčanie vína - pod stáčaním vína rozumieme odstraňovanie kalu a usadenín.
- Stupeň kyslosti – z hľadiska chemického je víno roztokom kyselín a zásad s obsahom alkoholu.
- Triesloviny – pochádzajú z rôznych častí hrozna (šupiek, strapín a semien) a taktiež aj z dubového dreva sudov. Patria medzi aromatické zlúčeniny fenolov a ketechínov a vysokomolekulových tanínov. Obsah trieslovín v mušte záleží predovšetkým na tom, ako dlho je mušt v styku s mlátom. Bolo preukázané kladné pôsobenie na cievne bunky a podporu imunitného systému. Triesloviny podporujú typickú dochuť vína.
- Vínny kameň – vínan draselný, vzniká najme vyzrážaním s bielkovinami pri nižších teplotách. Vytvára sa najmä pod korkom vo víne.
- Víno – pod pojmom víno sa vždy rozumie víno hroznové.
- Zrenie vína – je to proces ktorý môžeme všeobecne popísať ako proces pri ktorom prebiehajú významné fyzikálne a chemické procesy. Víno zdanlivo odpočíva po stočení a nechá sa ležať. Usadzujú sa nerozpustné bielkoviny, nastáva proces tkzv. čistenia vína. Ako dlho sa môže víno uchovávať v sude alebo vo fľaškách záleží od veľa faktorov ako je odroda, poloha, kvalita vína odkiaľ pochádza.
- Zrenie vo fľašiach – víno sa stáča do fliaš až v tedy, ked sa v sudoch ukončia oxidačné procesy. Fľaškový buket sa môže zvýšiť vo víne zvýšením teploty skladovania. Podľa odrody a okolností sa dajú fľaškové vína uchovávať aj niekoľko rokov až desaťročí.
