Hodnotenie vína, ktoré poskytuje obraz o zložení a kvalite nápoja, má bohatú tradíciu. Spôsoby hodnotenia možno v podstate rozdeliť na chemické a senzorické. Objektívne chemické metódy sa spravidla používajú predovšetkým vo veľkovýrobe a robia sa v chemickom laboratóriu.

V dlhodobej tradícii výroby hroznového vína má osobitné miesto senzorické hodnotenie, ktoré má charakter viac-menej subjektívne. Využíva sa nielen pri rozličných podujatiach organizovaných veľkovýrobcami vín, ale i v bežnej praxi.

Senzorická analýza vína je hodnotenie jeho kvality zmyslovými orgánmi. Tento termín lepšie vystihuje činnosť posudzovateľa ako
niekedy používané názvy degustácia, či ochutnávka vína. Pri odbornom hodnotení kvality hroznového vína sú zapojené takmer
všetky zmyslové orgány. Zrakom hodnotíme vzhľad a farbu vína, hmatom v ústnej dutine zaznamenávame pocity tepelné a tlakové, čuchom hodnotíme intenzitu a kvalitu prchavých aromatických látok. Záverečný posudok o kvalite hodnoteného vína zaznamenáva náš chuťový zmysel.

Optimálne chuťové pocity získa posudzovateľ len vtedy, ak príde do styku so všetkými orgánmi ústnej dutiny. Prakticky sa to dosiahne tak, že sa víno ,,prevaľuje" po jazyku. Jazyk ako hmatový orgán hodnotí i plnosť a viskozitu vína. Teplo ústnej dutiny pomáha uvolniť vonné látky a citlivá sliznica nosohltana dokončieva chuťový rozbor. Rovnomerné podráždenie chuťových pohárikov zaručuje pretrvávanie pocitov i po prehltnutí vina. Čím je víno bohatšie na obsah chuťovo účinných látok, tým sú vyvolané pocity dlhšie a intenzívnejšie.

Dôležitú úlohu pri posudzovaní vín hraje i technika čuchového posudzovania vín.  Pohár na víno naplnený približne do 1/5 otáčame a krátkymi a rýchlimi vdychmi možno vnímanie vône zvýrazniť. Vnímanie vône hroznového vína závisí od veľa činiteľov najmä však od teploty vína.

Zásady posudzovania vín

Adept ,,umenia koštérského" by mal byť predovšetkým skromným človekom, uvedomujúci si, že každý posudok je subjektívny. K posudzovaniu vína treba pristupovať sústredne, odosobnene, v dobrej zdravotnej dispozícii. V umení ochutnávania je potrebné neustále cvičiť a zdokonalovať zmysly, pestovať chuťovú pamäť. Víno treba ochutnávať striedmo a nestranne.

Dobrý posudzovateľ kvality hroznové ho vína nikdy nepreceňuje svoje dispozície, znalosti, či kapacitu zmyslov. Vína hodnotí nestranne, nesmie merať hodnotené vína podľa svojich záľub a zvyklostí.

Zásadne posudzujeme vína biele pred vínami ružovými a následne červenými. Vína suché uprednostňujeme pred vínami polosuchými a sladkými. Vysoký obsah alkoholu vo víne enormne dráždi receptory a preto sa môže zdať aróma intenzívnejšia.

Ušľachtilá vôňa a chuť prírodného hroznového vína vynikne pri správnej teplote. Pri nízkej teplote sa neuvoľňuje z vína dostatočné množstvo prchavých aromatických látok a víno je ,,uzavreté". Pri vyšších teplotách dochádza zasa k zvýšenému uvoľňovaniu týchto látok a etanolu. Navyše sa znižuje viskozita posudzovaného nápoja.

Optimálna teplota na podávanie bieleho vína je 10-12 °C. Prechladené biele víno má spravidla nevýraznú vôňu i chuť. Ružové víno hodnotíme pri teplote 12-14 °C. Červené prírodné vína sa majú podávať, vzhľadom na ich špecifické zloženie, pri teplotách 16-18 °C. Pri nižších teplotách skrývame pôvab a prednosti červeného vína. Pri najnižšej teplote hodnotíme i konzumujeme šumivé a perlivé vína. Biele šumivé víno podávame pri teplote 5-7 °C, ružové pri 6-8 °C a červené šumivé víno pri teplote  8-10 °C.

Prírodné hroznové víno je obľúbeným nápojom širokej verejnosti. Aby kultúra  jeho požívania bola adekvátna prinášame niekoľko dobrých rád:

Sklenenú fľašu, z ktorej chceme víno rozlievať, najskôr dôkladne očistíme a dosucha utrieme,časť staniolovej alebo hliníkovej čiapočky odstránime a vývrtku zavítame do stredu korkovej zátky tak hlboko, aby sme ju neprevŕtali.

Ešte pred vytiahnutím zátky očistíme hrdlo fľaše, nikdy zátku nevyťahujeme prudkým pohybom, aby sme prípadný sediment vo víne nerozvírili.

Zásadne zátku nevrážame do fľaše od vína, fľaše uzavreté záklopkami z plastu otvárame tak, že uzáver odrežeme.

Fľaše so šumivým vínom otvárame takmer vo vodorovnej polohe tak, že najprv odstránime drôtený košík a zátku pridržíme pevne palcom, fľašu prikryjeme utierkou, zátku pomaly vytáčame, uvoľňujeme tlak nahromadeného oxidu uhličitého a bez ,,vystrelenia" zátky fľašu otvárame. Fľašu šumivého vína otvárame zásadne dostatočne podchľadenú.

Ak podávame víno v originálnom balení, odzátkujeme ho pred hosťom. Hostiteľ odleje víno najskôr sebe, potom rozlieva hosťom a až nakoniec víno doleje sebe do pohára.

Zarastajúce nechty, gélové nechty